PREČO VÁM POISŤOVŇA NECHCE PREPLATIŤ ČELNÉ SKLO, KTORÉ ROZBIL KAMEŇ INÉHO AUTA
Zdroj: www.etrend.sk, 13.01.2014

Nemohli ste za to, ale iné auto vám malým kamienkom, ktorý odskočil spod kolies, poškodilo čelné sklo. Ide o tisícky prípadov ročne. V drvivej väčšine sa odškodnenia od poisťovne vodiči nedočkajú. Riešenie môže priniesť až novelizácia celého zákona o povinnom zmluvnom poistení.

Rozbilo vám okoloidúce auto čelné sklo a žiadate poisťovňu o preplatenie škody? Zrejme v poisťovniach nepochodíte. Nič na tom nezmenilo ani stanovisko Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá v lete poisťovniam odporúčala, aby klientom z ich povinnej zmluvnej poistky škodu preplatila.

"Pokiaľ má vodič uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť," tvrdí NBS. Poisťovne stanovisko nepretavili do reality a aj po rokoch ich praktiky pokračujú ďalej.

Šťastnejší sú len tí, ktorí majú uzatvorené havarijné poistenie či samostatné poistenie čelného skla, z ktorých je škoda preplatená. Samozrejme, často s nutnosťou zaplatenia povinnej minimálnej spoluúčasti. Ostatní musia výmenu skla a montáž za stovky eur utiahnuť komplet z vlastného vrecka.

Získať dôkaz je takmer nemožné
Názor vodičov na postoj bánk, ktoré sa zdráhajú preplácať opravu skiel z PZP, nie je ťažké vytušiť. No čím vlastne argumentujú (alebo podľa vodičov vyhovárajú sa) poisťovne?

Príklad: Z balkóna obyvateľa paneláku padne črepník a rozbije strechu auta na ulici. Nešťastný vodič zazvoní u majiteľa príslušného bytu a bude žiadať náhradu škody. Majiteľ črepníka zrejme nevyplatí vodičovi sumu za opravu auta hneď na ruku, ale bude žiadať dôkaz (v tomto prípade črepník na streche poškodeného auta a hlinu na kapote auta).

Tento dôkazový materiál požadujú poisťovne aj od vodičov. V prípade letiaceho kamienka, ktoré poškodilo čelné sklo, to, samozrejme, nie je také jednoduché.

Situácia mohla vzniknúť napríklad v zime, keď cestári nešetria štrkom. Na autami preplnenej ceste je už len identifikácia vinníka takmer nemožná.

V závislosti od miery poškodenia môže vodič byť aj v takom šoku, že má vôbec problém sústrediť sa na cestu a jednoducho nie je v jeho silách poznačiť si poznávaciu značku auta. Respektíve, poškodenie sa prejaví až neskôr, keď malá puklina roztrhne celé sklo.

Poisťovne, ktoré nechcú preplácať tento typ škody, sa odvolávajú na dodržiavanie zákonov. Konkrétne pri určovaní zodpovednosti vstupujú do hry dva: Občiansky zákonník a zákon o PZP.

Občiansky zákonník definuje takzvanú objektívnu zodpovednosť. Tá znamená, že svojej zodpovednosti za škodu na druhom aute sa nemôže vodič zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Škodu – poškodené sklo - by podľa tohto výklady mala teda preplatiť poškodenému poisťovňa vinníka.

Poisťovne s týmto výkladom nesúhlasia a držia sa svojho hesla: "Stanovisko NBS nemá zásadný vplyv na naše postupy. Neexistuje principiálny rozpor medzi týmto stanoviskom a spôsobom, ako pristupujeme k likvidácii predmetného typu škodových udalostí," vraví pre TREND.sk hovorkyňa ČSOB poisťovne Zuzana Eliášová. Poisťovňa podľa slov hovorkyne vyhovela len 15 až 20 percentám žiadostí klientov, čo je štandardné číslo pre celý trh.

Poisťovne prešetrujú nielen vinníka, ale aj poškodeného
Ako si dovolia zvyšok zamietnuť? Poisťovne narábajú pri svojej argumentácii so zákonom o PZP. Tvrdia, že v prípade plnenia z PZP sa musí hodnoverne preukázať zodpovednosť konkrétneho a nie fiktívneho prevádzkovateľa, z ktorého poistky sa bude škoda na čelnom skle hradiť.

Má sa tak predísť poistným podvodom tým, že obe strany budú jednoznačne identifikované. Problém je, že možnosť identifikovať vinníka je pri poškodení skla počas jazdy autom takmer nulová. Aj v prípade, že poškodený vodič zastaví vinníka, je prakticky len na vinníkovi, či si uzná svoju chybu a obe strany spíšu zápisnicu a prípad nahlásia.

"Po našich cestách behá asi 120-tisíc áut, ktoré nemajú zaplatenú poistku na PZP. Myslíte si, že ich nahovoríte, aby ste podpísali protokol? Poisťovňa škodu síce môže zaplatiť, ale náklady (regres) bude žiadať priamo od vodiča, ktorý škodu spôsobil," vraví pre TREND šéfka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková.

Ak by aj nastala táto situácia, že vodiči sa dohodnú a spíšu protokol, poisťovňa by stále ešte nebola spokojná. Skúmať by začala nielen pochybenie vinníka, ale aj poškodeného.

Čo to znamená? V súlade so súdnou praxou sa posudzujú nielen objektívne, ale aj subjektívne okolnosti vzniku škody u oboch vodičov. Na strane poškodeného motorového vozidla si poisťovňa dáva pozor, či jeho vodič dodržal pravidlá cestnej premávky ako rýchlosť, prispôsobenie spôsobu jazdy vzhľadom na stav vozovky či dodržanie vzdialenosti medzi autami. Ak nie, dochádza ku kráteniu poistnej sumy.

Napríklad preto, že poškodený nedodržal dostatočnú vzdialenosť od auta pred sebou, hoci vodič vedel (mal podľa poisťovne vedieť), že podľa povahy stavu cesty môže dôjsť k odskakovaniu kameňov. A v lepšom prípade môže rátať s tým, že poisťovňa mu preplatí aspoň časť opravy.

I. Fekete definoval aj zložitejší príklad: Ak kameň odrazený od motorového vozidla A rozbije sklo na auto B a to vojde do protismeru vodičovi s autom C, s ktorým sa zrazí, je účasť na spôsobení škody nielen pri aute B a C, ale aj na strane vodiča A.

Poisťovňa potom rozdelí mieru účasti aute A na 90 percent a autu B na 10 percent. Vodič C by nemal mať žiadnu účasť na vzniku škody.Vinník, hoci od jeho kolesa kameň odskočil, sa môže takzvane vyviniť.

Poisťovne tvrdia, že NBS svojím rozhodnutím neumožňuje vodičovi, ktorý mal rozbiť čelné sklo, obhájiť sa, ale automaticky ho stavia do pozície vinníka aj v prípade, že "škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia".

Kedysi štandard, dnes snaha o zmenu
Ešte pred niekoľkými rokmi sa na preplatenie opravy čelného skla dalo relatívne spoľahnúť. Zlaté časy pre spotrebiteľov platili do roku 2002.

Dovtedy sa automaticky hradili všetky škody na čelných sklách, pretože všetci poistenci boli klientmi jednej monopolnej inštitúcie – Slovenskej poisťovne. V mnohých prípadoch sa v tom čase neskúmalo ani to, či nejde o poistný podvod. Stávalo sa, keď sa k poškodeniu auta priznal sused alebo kolega, len aby sa formálne dokázala niečia chyba.

Do problematiky odškodnenia čelných skiel sa po nezhodách NBS s poisťovňami vmontovalo aktuálne aj ministerstvo financií. Vytvorila sa pracovná skupina, ktorá má uvažovať nad prípadnou zmenou zákona o PZP tak, aby sa problémy s likvidáciou čelných skiel definitívne vyriešili.

Do úvahy prichádzajú viaceré varianty legislatívnych zmien, ktoré sú známe aj v Európe. Ide napríklad o vylúčenie čelných skiel z poistného krytia alebo zavedenie spoločného systému povinného bonusu a malusu. Kedy by mohlo dôjsť k novele zákona, zatiaľ nie je známe.

Poisťovne sa už teraz obávajú, že ak by sa v legislatíve presadil názor NBS, a teda že pri čelných sklách majú byť poisťovne "ústretovejšie" pri preplácaní škody, môže nastať tlak verejnosti aj na voľnejšie podmienky pri dokazovaní iných škôd vzniknutých v dôsledku podobných situácií. Napríklad ak vodiča zničí auto nárazom do stromu tvrdiac, že k tomu došlo v dôsledku osvetlenia iným vozidlom či dokonca slnkom.

Ako sa brániť? Len súdmi
V prípade, ak sa obaja vodiči dohodli, že k škodovej udalosti došlo a poisťovňa napriek tomu odmietla škodu preplatiť, má poškodený zatiaľ dve možnosti. Obrátiť sa na NBS alebo sa s poisťovňou súdiť. NBS je pritom len predprípravou na súdny spor.

"V prípade, že poisťovňa nepristúpi v uvedenom prípade k poistnému plneniu, môže sa poškodený obrátiť na NBS so svojím podaním. NBS podanie prešetrí a zašle poškodenému stanovisko v jeho veci, ktoré môže použiť na súde," vraví pre TREND.sk hovorkyňa centrálnej banky Jana Kováčová. Na súdne spory sa poisťovne sčasti spoliehajú, pretože len zlomok ľudí na ne má čas, peniaze a energiu. A stanovisko NBS nie je záväzné, súd k nemu môže prihliadnuť v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov.

Sklá praskajú čoraz viac
Poisťovne sa zdráhajú preplácať škody skiel, samozrejme, aj preto, že, ak by súhlasili, prejavilo by sa to na ich nákladoch. Počet takýchto škôd sa od roku 2002 medziročne zvyšuje zhruba o päť až 10 percent.

V roku 2010 škody na čelnom skle predstavovali v niektorých menších poisťovniach dokonca viac než polovicu nahlasovaných poistných udalostí z PZP, povedal pred časom pre Poistné rozhľady šéf Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete.

Jedna z najväčších poisťovní na našom poistnom trhu mala v roku 2010 hlásených 6 350 škôd na čelných sklách.

Úspešné prípady, keď poisťovňa musela platiť
V minulosti prebehlo niekoľko súdnych sporov o náhradu škody za poškodené čelné sklo. Okresný súd v Michalovciach v júni napríklad vyhovel vodičovi, ktorý sa súdil s poisťovňou Kooperativa.

Cesta v dedine Trhovište sa vtedy opravovala a auto pre ním mu rozbilo vymrštením kameňa čelné sklo. Jeho výmena a montáž stála vyše 800 eur. S vinníkom na aute Hyundai sa dohodli a škodu ohlásili. Kým poisťovňa vinníka Komunálna poisťovňa časť nákladov uhradila (šlo o 512 eur), Kooperativa z dôvodu spoluúčasti poškodeného na spôsobenej škode zvyšok odmietla preplatiť.

Súd rozhodol, že Kooperativa "nemala kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia tohto poistného plnenia a ani počas súdneho konania nevyprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by toto jej stanovisko preukázal".

V tom istom mesiaci uspel na Okresnom súde v Trenčíne aj vodič, ktorý viedol súdny spor Wüstenrot poisťovňou. Škoda za výmenu čelného skla bola vyčíslená na vyše 900 eur a aj v tomto prípade sa vinník s poškodeným dohodli na nahlásení poistnej udalosti, čo je prvý základ úspechu pri prípadnom súdnom spore.

Úspešnosť týchto prípadov mohla byť ojedinelá, pretože prax podľa poisťovní potvrdzuje, že v 95 percentách prípadov škôd na čelnom skle nie je možné jednoznačne preukázať, že kameň odletel od konkrétneho motorového vozidla.